Dávno, ozaj veľmi dávno, sa v malej dedinke Vrbové narodil malý chlapec. Nič nenasvedčovalo tomu, žeby to bol nejaký zázrak, lebo v tento rok sa vo Vrbovom narodilo chlapcov desať. No Móric, o ktorom bude v tejto rozprávke reč, bol od ostatných od narodenia iný. V kostole ako jediný nielenže nezaplakal pri polievaní studenou vodou, ale sa na farára a všetkých navôkol veselo usmieval. A keď pred farárom ešte zašermoval rukami ako najlepší vojak cisárskej armády, všetci uznali, že Móric je zázračné dieťa. A preto mu pán farár na znak tohto zázraku dal ešte ďalších päť mien: Matúš, Michal, František, Serafín a August. Nech mu v živote pomáhajú. Móric rástol rýchlo, ako všetky cudzie deti. Človek sa ani nenazdal a z malého chlapca vyrástol statný mládenec, ktorého lákalo všetko nebezpečné a tajomné. Videl to i jeho otec, a preto ho poslal do cisárskej armády. Tam v armáde istého kapitána, Móric povyhrával všetky boje a precestoval veľa krajín. A chystal sa i na ďalší. Len ešte predtým si chcel na chvíľku odbehnúť ku svojej milej Zuzane do Vrbového. To, ale nemal robiť, lebo tesne pred dedinou ho poľskí vojaci zajali a do najprísnejšej väznice hodili. Darmo Zuzana Mórica čakala do neskorej noci. Neprišiel. Zdalo sa jej to podivné, preto ešte tej noci zaklopala na dvere veštice nech jej pomôže. Veštica za vrecko fazule, do pár minút presne povedala Zuzane, kde má Mórica hľadať. A tá nelenila, vyobliekala sa ako na svadbu, do tašky si zobrala pár vecí a pobrala sa za ním. Pred väznicu dorazila, keď už vonku bola tma. Trikrát zaklopala a čakala. Po chvíli sa dvere otvorili a v nich sa objavil ospalý strážca s mečom v ruke. Nevyzeral strašidelne, ale zapáchal, akoby sa mesiac neumýval. Zuzana, dcéra krčmárky, dobre vedela, čo s vínom, ktoré si do tašky zabalila a pohostila postupne všetkých strážcov vo väznici. Keď už všetci mali vína dosť, Zuzana im pre istotu ešte pohár naliala a počkala, kým všetci zaspia. Netrvalo dlho a po celej väznici sa ozývalo silné chrápanie. Jasné znamenie, že všetci tuho zaspali. Zuzana, chytro vybrala z opasku strážcu kľúče a odomkla zámku na Móricovej cele. Keďže nevedela, ako dlho budú stráže spať, schovala Mórica pod sukňu a pomaly s ním vyšla von. Len, čo už boli pred lesom, Móric spod sukne vyliezol, pobozkal Zuzanu a sľúbil jej, že už ju nikde neopustí, hoci by bol i kráľom. A tým sa, mimochodom, neskoršie i stal.
TREZOR NÁJDEŠ
PEČIATKY ZÍSKAŠ*
*Po uhradení vstupného poplatku, resp. konzumného (podľa typu zariadenia). V zariadeniach zároveň získaš súťažnú brožúrku LEGENDARIUM ku vstupnému zdarma (do vyčerpania zásob):
Pečiatka Stará Ľubovňa
Pečiatka Stará Ľubovňa
Pečiatka Radosť
Pečiatka Radosť
Pečiatka Odvaha
Pečiatka Odvaha
Pečiatka Červený Kláštor
Pečiatka Červený Kláštor
Pečiatka Pieniny
Pečiatka Pieniny
Pečiatka Pieniny