Vysoké Tatry – vysokohorská turistika
Vysoké Tatry s rozlohou 341 kilometrov štvorcových sú najvyšším pohorím Slovenska a Poľska. Približne tri štvrtiny horstva s typickým alpským rázom sa rozprestierajú na slovenskej strane Karpát. Najvyšším vrcholom je Gerlachovský štít (2 654 m n. m.).
Tatranská príroda sa môže pýšiť viac ako 35 dolinami, 31 vrcholmi nad 2 500 metrov a 120 plesami. Vyše 600 km značkovaných chodníkov umožňuje turistom výstup na vysokohorské chaty, náročné aj menej náročné vrcholy či príjemné prechádzky po náučných chodníkoch.
Rysy (2499 m) sú hraničným vrcholom medzi Slovenskom a Poľskom v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier a patria k najnavštevovanejším tatranským vrcholom. Celkovo pozostávajú z troch vrcholov:
- prostredný (hlavný) (2 503,0 m n. m.)
- severozápadný (2 498,7 m n. m.)
- juhovýchodný (2 473 m n. m.)
Turistická trasa
Turistická trasa začína na parkovisku Popradské Pleso odkiaľ sa dostaneme za 50 minút na chatu pri Popradskom plese (1 494 m n. m.). Odtiaľ na nás čaká 2:30 hod. trasa po červenej značke cez Žabiu dolinu až ku chate pod Rysmi (2 250 m n. m.). Z chaty potom smerujeme cez sedlo Váha na najvyšší turistický schodný kopec Rysy. (2 499 m n. m.). Táto časť trasy trvá okolo 45 minút.
Turistický výstup na Kriváň (2 494 m n. m.) je mimoriadne atraktívny a obľúbený. Kriváň je charakteristický impozantný vrch v západnej časti Vysokých Tatier. Ako symbolický vrch Slovanov a slobody Slovákov sa stal Kriváň významným motívom poézie štúrovského pokolenia a svoju pozíciu v básnickej a piesňovej tvorbe si zachoval až podnes. Od roku 1955 sú tradičné výstupy na Kriváň venované pamiatke SNP a jeho hrdinom v krivánskej oblasti.
Turistická trasa
Na Kriváň vedú 2 turistické trasy, jedna z nich zo Štrbského plesa. Od orientačnej tabule pri liečebnom dome Solisko sa vydáme po červenej značke miernym stúpaním k rázcestiu pod Furkotskou dolinou, ďalej pokračujeme po magistrále cez smrekový porast, na prvom rázcestí pokračujeme ešte po červenej, na druhom odbočíme po modrej doprava. Ešte predtým ako odbočíme na druhej odbočke si urobíme krátku zachádzku na Jámske pleso (1 448 m n. m.). Po modrej stúpame po Pavlovom chrbáte, do pásma kosodreviny. Strmým výstupom cez sutinový žľab sa dostaneme na rázcestie pod Kriváňom. Nasleduje strmý výstup cez Malý Kriváň do Daxnerovo sedla a potom strmým juhozápadným úbočím po skalách na vrchol Kriváňa (2 494 m n. m.).
Druhou možnosťou je turistická trasa, ktorá vedie z Troch Studničiek. Od Troch Studničiek nasleduje stúpanie po zalesnenom svahu Grúnika, potom serpentínami cez kosodrevinu popod chrbát Vyšnej Priehyby (1 982 m n. m.) do Krivánskeho žľabu. Nasleduje strmý výstup cez Malý Kriváň do Daxnerovo sedla a potom strmým juhozápadným úbočím po skalách na vrchol Kriváňa (2 494 m n. m.).
Lomnický štít (2 632 m n. m.) je jeden z najznámejších a najpopulárnejších štítov Vysokých Tatier a výlet na tento štít patrí k najväčším turistickým atrakciám celých Vysokých Tatier. Od r. 1940 je prístupný visutou lanovkou z Tatranskej Lomnice, čím sa stal najfrekventovanejším Tatranským vrcholom. Lanovka prekonáva výškový rozdiel vyše 1 700 m a dopravuje turistov do nadmorskej výšky 2 634 m n. m. Stanica lanovky na končiari je spojená s priestormi astronomického a meteorologického pracoviska. Turistický výstup na Lomnický štít je povolený len s horským vodcom.
Gerlachovský štít so svojou výškou 2 655 m n. m. je najvyšším štítom Vysokých Tatier, celej Slovenskej republiky, ako i Karpát. Gerlachovský štít je pre svoju výšku, dostupnosť a krásnu horskú scenériu jedným z najnavštevovanejších vrcholov. Východiskom túry na Gerlachovský štít (2 655 m n. m.) je horský hotel Sliezsky dom. Trasa vedie okolo 15 m vysokého Velického vodopádu od dolinovej terasy, ktorá si pre botanickú pestrosť vyslúžila pomenovanie Kvetnica. Turistický výstup na Gerlachovský štít je povolený len s horským vodcom.
Skalnaté pleso (1 750 m n. m.) patrí medzi najobľúbenejšie turistické miesta vo Vysokých Tatrách. K tomuto najobľúbenejšiemu plesu vás vyvezú dve lanovky. Z údolnej stanice v Tatranskej Lomnici 4-miestna kabínková lanovka na medzistanicu Štart, odkiaľ sa na Skalnaté pleso dostanete novou moderná 15-miestna lanovka.
Turistická trasa
Na Skalnaté pleso je možné vyjsť aj pešo. Od zastávky elektrickej železnice cez Cestu Slobody smerom na Grandhotel Praha, k údolnej stanici visutej lanovky na Skalnaté Pleso. Pokračujeme vľavo od visutej lanovky, vchádzame do lesa lesnou cestou mierne hore. V závere chodník podchádza trať visutej lanovky a veľkou serpentínou vľavo sa vracia k budove medzistanice visutej lanovky Štart. Od budovy je už výstup strmší a namáhavejší. Najprv ideme cez les popod obe lanovky, potom na krátkom úseku pretneme zjazdovku. Strmý svah v kosodrevine prechádzame serpentínami. Po dosiahnutí rázcestia sa výstup zmierňuje, pokračujeme vpravo spolu s Magistrálou, prechádzame popri Skalnatej chate a dostávame sa k Skalnatému plesu (1 750 m n. m.). Celkový čas výstupu je 1:40 hod.
V závere Malej Studenej doliny, v Kotline Piatich Spišských plies, leží päť rôzne veľkých ľadovcových jazier – Päť Spišských plies. Najvyššie z nich je Vyšné Spišské pleso, leží vo výške 2022 m. n. m., naopak najnižšie položené Nižné Spišské pleso leží v nadmorskej výške 1 999 m n. m. V blízkosti Téryho chaty sa nachádza Prostredné Spišské pleso (2 010 m n. m.), ktoré je hlboké 7 m. Rozlohou najväčšie je Veľké Spišské pleso. Má rozlohu 3,5 ha a leží vo výške 2 011 m n. m. Posledným piatym je Malé Spišské pleso (2 000 m n. m.).
Turistická trasa
Návštevníci Malej Studenej doliny a Piatich Spišských plies môžu využiť ubytovacie a sociálne služby v Téryho chate (2 015 m n. m.) a to počas celého roka. Prechádza okolo nej zelená turistická značka, ktorá vedie zo Starého Smokovca cez Hrebienok, okolo Zamkovského chaty (1 475 m n. m.) a pokračuje cez Malú Studenú dolinu. Ďalej smeruje cez Sedielko (2 376 m n. m.) až do Javorovej doliny a končí v Tatranské Javorine. Odtiaľ vedie žltá značka cez Priečne sedlo (2 352 m n. m.) na Zbojnícku chatu (1 960 m n. m.).
Veľká Svišťovka (2 037 m n. m.) je trávnato-sutinová kopa v severovýchodnom hrebeni Malého Kežmarského štítu. Pod vrcholom sa nachádza Sedlo pod Svišťovkou, kadiaľ prechádza turistický chodník Tatranská magistrála zo Skalnatého plesa ku Chate pri Zelenom plese.
Turistická trasa
Túra sa začína v Tatranskej Lomnici. Z nej pokračujeme 2:45 hod. na Skalnaté pleso (1 754 m n. m.). Odtiaľ sa vydáme po červeno značkovanej Tatranskej magistrále. Na rázcestí pod hvezdárňou sa vyberieme po ľavom chodníku, ktorý na prvom úseku strmo stúpa hore na Huncovskú vyhliadku (1 800 m n. m.). V stúpaní pokračujeme aj nad vyhliadkou až po miesto, kde sa chodník mení zo spádnicového na vrstevnicový. Dlhý traverz po svahu Huncovského štítu (2 352 m n. m.) spestruje nádherný výhľad do Popradskej kotliny a na nižšie pohorie na obzore. Chodník pretína Huncovskú dolinu a serpentínami stúpa do Sedla pod Svišťovkou (2 023 m n. m.). Krása výhľadu zo sedla do doliny Zeleného plesa sa znásobí, ak vystúpime na vrchol Veľkej Svišťovky (2 038 m n. m.). Po návrate do sedla zostúpime tienistým svahom po chodníku s nespočetnými serpentínami. Za poslednou serpentínou odbočíme doľava a cez kosodrevinu sa popri Čiernom plese dostaneme k Zelenému plesu.
Východná Vysoká (2 428 m n. m.) je turisticky veľmi významný vyhliadkový štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Čnie sa nad troma dolinami: Velickou, Veľkou Studenou a Bielovodskou dolinou (nad časťou Zamrznutý kotol Svišťovej doliny). Z vrcholu je prekrásny výhľad na celé Tatry. Náročnosť: Veľmi namáhavá túra s veľkým prevýšením. Jedna z najdlhších a zároveň najkrásnejších v Tatrách. V oblasti Poľského hrebeňa sú často letné snehové polia! Technicky je náročnejší iba zostup z Poľského hrebeňa, ktorý je zabezpečený reťazami.
Turistická trasa
Z Tatranskej Polianky sa dostaneme za hodinu na Sliezsky dom (1 670 m n. m.). Potom pokračujeme po východnom brehu Velického plesa ku skalám nazývaný Večný dážď. Ďalší úsek cesty vedie trávnatým dnom doliny a mierne stúpa okolo Guľatého kopca k Dlhému plesu. Vľavo nad plesom sa tiahne Krčmárov žľab – jeden z najdlhších tatranských žľabov. Cesta mierne stúpa, až sa dostaneme k Poľskému hrebeňu (2 000 m n. m.). Trasa od Sliezskeho domu po Poľský hrebeň trvá hodinu a treba sa pripraviť aj na reťaze. Z Poľského hrebeňa nás potom ešte čaká 45 minútová cesta na Východnú Vysokú (2 428 m n. m.).
Predné Solisko (2 093 m n. m.) je posledná vyvýšenina dlhého Soliskového hrebeňa, ktorý vybieha z Furkotského štítu smerom na juhovýchod. Predné Solisko je pekným vyhliadkovým vrcholom, na ktorý vedie turistický chodník od Chaty pod Soliskom. Na jeho juhovýchodných svahoch postavili roku 1943 lyžiarsky vlek – prvý vo Vysokých Tatrách a druhý na Slovensku. Dnes je tu vďaka výbornému terénu výborná zjazdová trať od Chaty pod Soliskom do lyžiarskeho areálu na Štrbskom Plese.
Turistická trasa
Od Štrbského plesa (1 346 m n. m.) (športový areál) vedie turistický chodník po Soliskovom hrebeni na Chatu pod Soliskom, po pravej strane je sedačková lanovka. Od chaty je stúpanie niekoľkými serpentínami strmým kamenistým svahom na samotný vrchol. Celkový čas trasy od Štrbského plesa na Predné Solisko je 2:30 hod.
Ostrva (1 926 m n. m.) je rozložitý vrchol na konci bočného juhozápadného hrebeňa Končistej. Pred nevýrazným vrcholom prechádza cez sedlo pod Ostrvou Tatranská magistrála. Je to vyhliadkový bod, z ktorého je krásny výhľad do Mengusovskej doliny a Zlomísk. Stráne Ostrvy oddávna poznali pytliaci a poľovníci. Terajší úsek magistrály bol vybudovaný v rokoch 1930 až 1931. V limbovom háji na jej úpätí sa nachádza Symbolický cintorín.
Turistická trasa
Na štít sa treba vybrať z parkoviska Popradské pleso, kde sa za 50 minút dostaneme ku chate pri Popradskom plese (1 494 m n. m.). Potom na nás čakajú dlhé serpentíny, ktoré nás dovedú až do sedla pod Ostrvou. Sedlo sa nachádza v tesnej blízkosti vrcholu (1 984 m n. m.). Táto časť trasy trvá približne hodinku.
Kôprovský štít (2 363 m n. m.) je výrazný vrchol, prvý v krivánskej rázsochy, ktorá vychádza z Čubriny. Na vrchol vedie turistický chodník z Vyšného Kôprovského sedla. Zo štítu je nádherný výhľad. V blízkosti sa nachádza Veľké Hincovo pleso. Po úbočiach štítu sa oddávna pohybovali pytliaci a poľovníci. Začiatky jeho horolezeckej histórie siahajú do čias okolo roku 1880, v zime roku 1906.
Turistická trasa
Na štít sa treba vybrať z parkoviska Popradské pleso, kde sa za 50 minút dostaneme ku chate pri Popradskom plese. Potom pôjdeme po červenej značke 35 minút, kde na rázcestníku prejdeme na modrú značku, ktorá nás približne po hodine cesty privedie k najväčšiemu plesu v Tatrách, Veľkému Hincovmu plesu (1 944 m n. m.). Po prezretí Veľkého Hincovho plesa budeme pokračovať ďalej približne 1:15 hod., kde sa cez Vyšné Kôprovské sedlo (2 180 m n. m.) dostaneme až k vrcholu, ktorý sa nachádza v nadmorskej výške 2 363 m n. m.
Jahňací štít (2 230 m n. m.) je najvýchodnejší vrchol Vysokých Tatier. Výhľad z Jahňacieho plesa ponúka pohľad na Lomnický a Ľadový štít (na juhozápad), záver doliny Kežmarskej Bielej vody, hrebeň Belianskych Tatier a Spišskú Maguru (na východ).
Turistická trasa
Trasa začína na autobusovej zastávke, alebo na parkovisku Biela voda, odkiaľ sa po žltej značke dostaneme až k Chate pri Zelenom Plese (1 551 m n. m.) za približne 1:50 hod. Od chaty na vás čaká náročné 2 hodinové stúpanie, ktoré vás privedie až na samotný Jahňací štít (2 230 m n. m.).
Slavkovský štít (2 452 m n. m.) je turistami vyhľadávaný vyhliadkový štít a má široký rozložitý vrchol na konci juhovýchodnej rázsochy, ktorá vybieha z Východnej Vysokej. Po svahoch Slavkovského štítu sa oddávna pohybovali poľovníci na kamzíky.
Turistická trasa
Zo Starého Smokovca sa vydáme na sever po modrej značke. Zanedlho odbočíme doľava a lesnou cestou mierne vystupujeme, prejdeme okolo Piatich prameňov až na rázcestie na Tatranskej Magistrále. Pokračujeme lesným chodníkom a dlhým traverzom vpravo stúpame až po horný koniec lyžiarskej trate. O chvíľku sa ocitneme na Slavkovskej vyhliadke (1 550 m n. m.). Z vyhliadky pokračujeme doľava najprv v kosodrevine neskôr v otvorenom teréne, serpentínami hore v južnom úbočí neskôr po hrebeni nazývanom Štrbavý hrebeň, pod Slavkovský nos (2 273 m n. m.), predvrchol Slavkovského štítu. Nos obchádzame sprava a ďalšími serpentínami vystúpime na vrchol Slavkovského štítu (2 452 m n. m.). Ide o zdĺhavý a náročný výstup s veľkým prevýšením, ktorý trvá viac ako 4 hodiny.
Titulná foto: Rysy, autor: Jano Štovka, MQEP
POZRI TIEŽ:
Vysoké Tatry – nenáročná turistika
Vysoké Tatry – turistika pre náročných
