Bukovské vrchy

Ak niekto hľadá pokoj a chce uniknúť aspoň na chvíľu od civilizácie, nenájde na Slovensku asi lepšie miesto, ako Bukovské vrchy. Nachádzajú sa v severovýchodnom rohu Slovenska pri hraniciach s Poľskom a Ukrajinou. Tento kraj v minulosti, ale aj dnes patri medzi najmenej rozvinuté a osídlené oblasti Slovenska, čo na druhej strane prispelo k tomu, že tu návštevník stále nájde zachovalú a divokú prírodu vrátane pralesov.

Veľkú časť Bukovských vrchov zaberá Národný park Poloniny. Územie je budované vonkajším flyšom, ktorý tu nadobúda mohutný pieskovcový vývoj. Odolné pieskovcové vrstvy tvoria horské chrbty, v menej odolných ílovcových vrstvách vznikli depresie ako napr. Ruská kotlina, Runinská kotlina, Uličská kotlina a Sedlická kotlina. Pohraničný chrbát od Ruského sedla vytvára mohutnú hradbu. Pohorie sa delí na dve sústavy – Bukovce na severe a Nastaz na juhu.

Bukovské vrchy sú súvisle porastené bučinami, ktoré vo vyšších polohách a na severných expozíciách striedajú jedľovo – bukové porasty s pralesným charakterom. Práve v Bukovských vrchoch je najväčší počet pralesov na Slovensku. Medzi najvýznamnejšie patrí prales Stužica, ďalej pralesy Havešová a Rožok, ktoré boli v roku 2007 zaradené do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO pod názvom Karpatské bukové pralesy. Južné úpätie hôr lemujú dubovo – bukové porasty. Rastú tu aj viaceré endemity ako iskerník karpatský, hadomor ružový, klinček bradatý, fialka dácka, mliečnik Sojákov.

V Bukovských vrchoch prebehol úspešný návrat najväčšieho cicavca Európy, zubra do voľnej prírody. 

Stužica

Stužica je národná prírodná rezervácia, pôvodný karpatský prales, ktorý sa rozprestiera v hlbokom údolí okolo Stužickej rieky na rozhraní Slovenska, Poľska a Ukrajiny v Bukovských vrchoch, neďaleko obce Nová Sedlica.

Charakteristickou drevinou stužického pralesa je jedľa biela. Svojou typickou dlhovekosťou, ktorá môže dosiahnuť až 500 rokov, sa právom označuje za kráľovnú tohto lesa. Národná prírodná rezervácia Stužica si svojou výmerou 761,49 ha získala prvenstvo medzi najväčšími prírodnými bukovými a jedľovo-bukovými slovenskými pralesmi.

Územím preteká Kamenistý potok. Sú tu prítomné všetky vývojové fázy lesa a tento nenarušený pôvodný les predstavuje ukážku toho, ako vyzerali lesy v minulosti. Všetko tu prebieha v uzavretom cykle. Dlhodobé pozorovania zaznamenali tri typické základné vývojové štádiá. Počas prvej vzostupnej etape dreviny intenzívne využívajú svoje rastové schopnosti - štádium dorastania. Maximálnu produkciu dreviny dosahujú v štádiu optima. V poslednej etape stromy začínajú hynúť, zásoba drevnej hmoty klesá - štádium rozpadu.

V pralese žije mnoho pôvodných karpatských a aj niekoľko endemických druhov rastlín, húb a živočíchov.

Havešová

Národná prírodná rezervácia Havešová má výmeru 171,32 ha. Dominujú tu spoločenstvá patriace do bukového lesného vegetačného stupňa. Vyznačuje sa najvyššou kvalitovou štruktúrou zo všetkých pralesov Slovenska. Nachádzajú sa tu najvyššie buky doposiaľ namerané vo svete. Maximálna nameraná výška buka je 53 m.

V prírodnom lese prebieha všetko v uzavretom cykle. Typické je striedanie všetkých vývojových štádií na veľmi malých plochách. Na základe dlhodobých pozorovaní sa zistilo, že v rámci jedného vývojového cyklu môžeme rozlišovať tri základné vývojové štádia: štádium dorastania, optima a rozpadu.

Celá lokalita pralesa je chránená v rámci NPR Havešová a platí v nej 5. stupeň ochrany. Lokalita pralesa nie je prístupná po žiadnom značenom turistickom chodníku. Avšak snahou NP Poloniny je priblížiť aspoň základné charakteristiky bukového lesa, ktoré v rôznych obmenách je možné sledovať aj v iných rezerváciách (NPR Pľaša, NPR Jarabá skala, PR Šípková, PR Borsučiny).

Rožok

Rozlohou najmenšie územie je súčasťou NP Poloniny a leží v Bukovských vrchoch severovýchodne od obce Ulič a juhovýchodne od obce Uličské Krivé. Jeho nárazníková zóna sa dotýka štátnej hranice medzi Slovenskom a Ukrajinou. Územie sa rozprestiera vo výške 500 - 790 m n.m. V lokalite prevažuje takmer čistý bukový prales vyznačujúci sa premenlivou štruktúrou z hľadiska výšky a priemeru kmeňa. Najväčšia časť lesov rezervácie je vo vývojovom štádiu dorastania a optima. Pôdy bohaté na humus vytvárajú podmienky pre jeden z najproduktívnejších bukových lesov na území Slovenska so zásobou dreva 1 029 m3 na hektár.

Kremenec

Najvyšším vrcholom Bukovských vrchov je  (1 221 m n. m.) a zároveň v Národnom parku Poloniny. Od roku 2007 je v Zozname svetového dedičstva UNESCO zapísaný aj najvýznamnejší karpatský prales Stužica, v ktorom sa Kremenec nachádza.

Drevené kostolíky

Súčasťou chráneného územia sú tiež jedinečné kultúrne pamiatky, akými sú drevené kostolíky východného obradu v , , a .

Zdroj: www.pralesy.sk, www.regionzemplin.sk, www.sopsr.sk

Titulná foto: Milan Bališin – Vlastné dielo CC BY-SA 4.0

Pozri tiež:

Karpatské bukové pralesyMedzinárodný výbor organizácie UNESCO 28. 6. 2007 zaradil slovensko-ukrajinské bukové pralesy medzi 166 lokalít svetového prírodného dedičstva. Karpatské bukové pralesy ako

Národný park PoloninyNárodný park Poloniny je najvýchodnejším slovenským národným parkom a do siete slovenských národných parkov pribudol v roku 1997. Je lokalizovaný na slovensko-poľsko-ukrajinskom

Jarabá skalaNárodná prírodná rezervácia Jarabá skala sa nachádza v Bukovských vrchoch na slovensko-poľskom pohraničnom hrebeni v katastroch obcí Zboj, Runina a Ruské. Oblasť rezervácie

Kamenná cesta Porta RusicaV katastrálnom území bývalej obce Ruské, v oblasti vodárenskej nádrže Starina sa nachádza kamenná cesta Porta Rusica, ktorá bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku. Táto cesta bola