Kamenický hrad
Na vápencovom brale v pohorí Čergov leží zrúcanina Kamenického hradu. Od svojho vzniku v roku 1248 zmenil hrad niekoľkých majiteľov, odolával nátlakom nepriateľov, až v roku 1556 zanikol. Dnes si z hradného nádvoria užijete nádherné výhľady, vrátane pohľadu na ikonický skalný masív Spiaci mních.
Popis trasy:
Turistický výstup je možné začať na parkovisku pri hlavnej ceste pod hradom alebo v obci Kamenica pri kostole. Z oboch miest vedie žlté turistické značenie, ktoré od lesa pokračuje súbežne s náučným chodníkom až na hrad. Chodník lemujú tabule so zaujímavosťami o hrade a prírode. Časť trasy vedie aj lesíkom či popri rybníku. Náučný chodník prechádza na hradnom kopci chráneným územím, kde je pohyb možný len po vyznačených trasách.
Značenie (turistická značka, náučný chodník, Legendarium značenie): turistická značka náučný chodník, žltá turistická značka
Východzí bod: parkovisko pod hradom - obec Kamenica (okres Sabinov)
Dĺžka a trvanie trasy (cesta tam): 1,1 km, 30 min.
Prevýšenie: ↗ 167 m
Náročnosť (1 - 5): 3/5
Prístup:
peši ✔️
bicykel ❌
detský kočiar ❌
bezbariérový prístup ❌
Indícia k trezoru
Na hrade Kamenica, pri rybníku malom,
trezor sa tajne skrýva, strážený stromom a kráľom.
Zamknutý kúzelným kľúčom, v zájovi tajomstva,
čaká na malého hrdinu a kúsok dobrodružstva.
Kód: 504
⇒ MAPA
Zaujímavosti:
Hrad Kamenica dal v roku 1248 postaviť gróf spišských sasov Dietrich Tarczay. Keďže bolo okolie hradu poľovníckym revírom, predpokladá sa, že tam mohol po poľovačke prespávať aj sám kráľ. Prvá písomná zmienka je z roku 1306.
Hrad aj s okolitými dedinami zdedil syn šľachtica Rikolfa, Rikolf II. V roku 1438 ho pre kráľovnú Alžbetu dobili Prešovčania. Na hrade sa vymenilo ešte niekoľko majiteľov. Posledným, kto na ňom žil, bola Anna Tarczay-Drugethová, manželka Juraja Drugetha. Tá sa zúčastnila sprisahania proti Ferdinandovi Habsburskému a hrad odmietla vydať. Dobili ho 16. júla 1556 a odvtedy chátral.
Pod zničenie bývalej pýchy na brale sa podpísala aj rodina Tahy. Pred históriou dala prednosť „pálenému” – pri stavbe liehovaru v Lúčke, v 19. storočí, použila hradné múry ako lacný stavebný materiál.
Z Kamenického hradu ostali viaceré múry. K najzachovalejším častiam patrí severný múr východného paláca. Na hrade prebieha obnova a o jeho zachovanie sa stará Občianske združenie Kamenná veža.
Titulná foto: Jano Štovka, MQEP
POZRI TIEŽ:
Spiaci mních
Centrum ľudovej kultúry a mlyn v Krivanoch
