Kostol Najsvätejšej Trojice, Solivar
Koncom 13. storočia dostali solivarskí obyvatelia oprávnenie začať so stavbou kostola na pravom brehu rieky Torysa. Proti tomuto tvrdeniu sa však postavili niektorí historici. V každom prípade dal v roku 1413 Juraj Soós de Soóvar postaviť kostol, z ktorého časť stojí dodnes. Z tohto kostola ostala do dnešného dňa len loď, ktorá má všetky znaky pôvodnej gotickej stavby. Klenba je postavená na štyroch kamenných pilieroch.
Nepokojné revolučné roky a mor v 16. storočí neobišli ani solivarský kostol. Po dosadení farára dostala otázka farského kostola iné rozmery (dovtedy bol farským kostolom Kostol Sv. Štefana Uhorského na Hrádku). Keď sa v roku 1751 farár Ján Kelner spolu s kaplánom presťahovali do novej farskej budovy postavenej na rozmedzí Solivaru a Soľnej bane, bolo potrebné vyriešiť aj otázku nového farského kostola, pretože vo farnosti nebol okrem Soósovskeho kostola iný vhodnejší. Dôvody na jeho rekonštrukciu vrchnosť uznala a poukázala na jeho opravu 1200 forintov. Zvyšok nákladov uhradil gróf Anton Grassalchovich. Takto bol vybudovaný dnešný farský kostol Najsvätejšej Trojice.
Kostol bol reštaurovaný v roku 1900. Bol rozšírený na východnej strane o sanktuárium a na západnej strane o vestibul. Pribudovaná bola sakristia a nové vstupné dvere. Z uvedeného vyplýva, že kostol je síce pôvodne gotický, ale bol postavený postupne, preto v sebe obsahuje aj iné prvky.
Je to trojloďová stavba, pričom bočné lode sú od strednej lode oddelené štyrmi piliermi. Nad oblúkom v hlavnej lodi je nástenná maľba Najsvätejšej Trojice s Pannou Máriou. V optickom strede sanktuária je umiestnený hlavný oltár, ktorý však už nie je pôvodný. V bočných lodiach boli tiež umiestnené oltáre zakúpené p. farárom F. Fabianom v 60. rokoch. V presbytériu bola vzácna rokoková kazateľnica z polovice 18. storočia nezvyčajných tvarov. Avšak v rámci pokoncilovej liturgickej reformy bola odstránená.
Vonkajšia architektúra kostola je charakterizovaná opornými piliermi v priestore lode a presbytéria. Veža bola spočiatku drevená, až neskôr, koncom 18. storočia, bola nová barokizovaná. Vo veži boli dva zvony posvätené jágerským biskupom K. Esztherházym cca v roku 1775. Ani jeden už v súčasnosti vo veži nie je. Momentálne bijú vo veži tri zvony, z ktorých sú len dva napojené na elektrický pohon.
Zdroj: www.solivar.fara.sk
Titulná foto: Wikipédia – autor: Ing. Mgr. Jozef Kotulič – Vlastné dielo, CC BY-SA 3.0, https://lnk.sk/ijwT
