Kostol sv. Antona Pustovníka, Spišská Belá
Rímsko-katolícky kostol sv. Antona Pustovníka sa začal budovať na návrší, podobne ako všetky kostoly na Spiši po polovici 13. st. Plynulo to z ponaučenia, ktoré pôvodné no i prisťahované obyvateľstvo získalo po tatárskych vpádoch (1241-1242). Kostol sv. Antona Pustovníka začínajú budovať noví osadníci, a prvá stavebná fáza sa viaže k 60. rokom 13.st.Uhorský kráľ Štefan V. im v r.1271 udelil výsadnú listinu potvrdzujúcu privilégiá nemeckých hostés. Z tohto obdobia pochádzajú zachované obvodové múry lode, triumfálny oblúk so štvorcovým presbytériom a západný portál. K prvej stavebnej fáze patrí aj západný, stupňovito usporiadaný portál s okrúhlymi vloženými stĺpikmi. Portál patrí do skupiny neskorománskych portálov. K ďalšej úprave kostola došlo v 14.st. pod vplyvom hospodárskej prosperity mestečka. Presbytérium bolo rozšírené do dnešnej podoby. Kamenné rebrá klenieb majú pretiahnutejší profil, sú žliabkované s úzkou strednou plôškou. V exteriéri zachytávajú ťarchu klenieb štyri murované oporné piliere. Štíhle gotické okná sú zahrotené lomeným oblúkom, východné aj so zachovalou lalokovitou kružbou. Na severnej stene presbytéria sa nachádza fragment nástennej maľby znázorňujúci pravdepodobne postavu sv. Antona Pustovníka. Dominantou celej stavby je nesporne veža kostola, ktorá v priebehu vekov zmenila svoj vzhľad niekoľkokrát, naposledy v r.1832, keď získala pseudogotický výraz. Z bohatej sochársko-maliarskej výzdoby kostola sa zachovalo len niekoľko plastík, medzi inými aj Madona s dieťaťom (posledné desaťročie 15.st.), ktorá je umiestnená v presbytériu a pochádza z oltára P.Márie. V 20. st.bola nevhodne reštaurovaná a dnes dotvára jej výraz len drevený povrch bez polychrómie. Chrámový interiér bol zbarokoizovaný v 18.st., no neskoršie zásahy prekryli aj tieto slohotvorné snahy. Na stenách hlavnej lode boli zrealizované nástenné maľby spišským maliarom Jozefom Hanulom.
Zdroj: www.spisskabela.sk
Titulná foto: Jano Štovka, MQEP
