Kremenec
Vrch Kremenec s nadmorskou výškou 1 221 m n. m. je súčasťou Bukovských vrchov a Národného parku Poloniny. Najvyšší z Bukovských vrchov je zároveň najvýchodnejším bodom Slovenska: na Kremenci svitá o 30 minút skôr ako v hlavnom meste, v Bratislave.
Od roku 2007 je v Zozname svetového dedičstva UNESCO zapísaný aj najvýznamnejší karpatský prales Stužica, v ktorom sa Kremenec nachádza.
Ideálny výhľad na Poloniny
Na hlavnom hrebeni Kremenca si pýta pozornosť druhý najvyšší vrch Polonín – Kamenná lúka, z ktorej je nádherný výhľad na Veľkú Rawku.
Neďaleký vrch Čierťaž zaujme tým, že až do 19. storočia bol miestom stretnutia Zemplínskej, Užskej a Haličskej župy. Sedlo pod Čierťažou je miestom, na ktorom stála najstaršia poľovnícka chata v Poloninách. Ponúka výhľad na hrebeň Veľkého Bukovca.
Vrch je zároveň v oblasti, ktorá je z pohľadu svetelného znečistenia najtmavšou oblasťou na Slovensku. Je súčasťou prvého parku tmavej oblohy na Slovensku (Park tmavej oblohy Poloniny).
Slovensko, Poľsko a Ukrajina na vrchole
Na najvyššom bode Kremenca na území Slovenska, ktorý má nadmorskú výšku 1 207,7 m n. m., sa nachádza žulový hraničný stĺp označujúci trojhraničie Slovenska, Poľska a Ukrajiny. Neďaleko vrcholu sa návštevníci môžu osviežiť vynikajúcou pitnou vodou z lesnej studničky.
Z vrcholu možno pokračovať hrebeňovkou po slovensko-poľskej hranici až na Riabu skalu. Samotný vrchol Kremenca (najvyšší bod s nadmorskou výškou 1 221,0 m n. m.) sa už nachádza mimo územia Slovenska, cca 150 metrov východnejšie od našej hranice.
Najľahší výstup na Kremenec je z obce Nová Sedlica po červenej turistickej značke.
Titulná foto: Jano Štovka (MQEP)
POZRI TIEŽ: