Kriváň (Vysoké Tatry)
Turistický výstup na Kriváň (2494 m n. m.) je mimoriadne atraktívny a obľúbený.
Kriváň je charakteristický impozantný vrch v západnej časti Vysokých Tatier, vypínajúci sa na konci dlhého hrebeňa krivánskej rázsochy, ktorá vybieha z hlavného hrebeňa Vysokých Tatier z Čubriny. Z vrcholu sa vejárovite rozbieha niekoľko hrebeňov, z ktorých pre turistiku je dôležitý len južný a juhozápadný hrebeň. Južný hrebeň prechádza cez Daxnerovo sedlo a Malý Kriváň, nižšie sa rozširuje široký chrbát a končí sa Nad Pavlovou. Juhozápadný hrebeň spadá dvoma výraznejšími vyvýšeninami - Vyššou a Nižšou Priehybou - k zalesnenému Grúniku, pamätnému miestu partizánov oddielu Vysoké Tatry.
Na južných a juhozápadných svahoch Kriváňa sú ešte aj teraz viditeľné stopy po baníčení v 15.-18. storočí (vyhĺbené štôlne a posledné pozostatky múrov haviarskych obydlí). Kriváň navštívili známi priekopníci-bádatelia Tatier, napr. anglický cestovateľ Robert Townson (1793), francúzsky prírodovedec Belsazar Hacquet (1794), poľský geológ Stanisław Staszic (1805) alebo švédsky botanik Göran Wahlenberg (1813). Prvý zimný výstup uskutočnil r.1884 Theodor Wundt a vodca J. Horvay. Na pamäť výstupu saského kráľa Fridricha Augusta II. (1840) uhorskí monarchisti vztýčili na štíte obelisk, ktorý zakrátko zničili slovenskí vlastenci, účastníci tzv. národných vychádzok. Prvá z nich sa uskutočnila 16.8.1841 za účasti Ľudovíta Štúra a Michala M. Hodžu. Najväčšiu púť zorganizoval Štefan M. Daxner v memorandovom roku 1861. Od roku 1955 sú tradičné výstupy na Kriváň venované pamiatke SNP a jeho hrdinom v krivánskej oblasti. Ako symbolický vrch Slovanov a slobody Slovákov sa stal Kriváň významným motívom poézie štúrovského pokolenia a svoju pozíciu v básnickej a piesňovej tvorbe si zachoval až podnes.
Turistická trasa
Na Kriváň vedú 2 turistické trasy, jedna z nich zo Štrbského plesa. Od orientačnej tabule pri liečebnom dome Solisko sa vydáme po červenej značke miernym stúpaním k rázcestiu pod Furkotskou dolinou, ďalej pokračujeme po magistrále cez smrekový porast, na prvom rázcestí pokračujeme ešte po červenej, na druhom odbočíme po modrej doprava. Ešte predtým ako odbočíme na druhej odbočke si urobíme krátku zachádzku na Jámske pleso (1 448 m n. m.). Po modrej stúpame po Pavlovom chrbáte, do pásma kosodreviny. Strmým výstupom cez sutinový žľab sa dostaneme na rázcestie pod Kriváňom. Nasleduje strmý výstup cez Malý Kriváň do Daxnerovo sedla a potom strmým juhozápadným úbočím po skalách na vrchol Kriváňa (2 494 m n. m.).
Druhou možnosťou je turistická trasa, ktorá vedie z Troch Studničiek. Od Troch Studničiek nasleduje stúpanie po zalesnenom svahu Grúnika, potom serpentínami cez kosodrevinu popod chrbát Vyšnej Priehyby (1 982 m n. m.) do Krivánskeho žľabu. Nasleduje strmý výstup cez Malý Kriváň do Daxnerovo sedla a potom strmým juhozápadným úbočím po skalách na vrchol Kriváňa (2 494 m n. m.).
