Slnečné hodiny v Zborove
V obci Zoborov (okres Bardejov) nájdeme vertikálne slnečné hodiny.
Nachádzajú sa na zrekonštruovanom kaštieli Rákociovcov a Dvorskom kostole sv. Žofie a Jána Nepomuckého. Hodiny sú úplné s trošku ošúchanou farbou. Na stuhe sa nachádza číselník s rímskymi číslicami IX až V, čiže od ôsmej hodiny rannej do piatej hodiny popoludní. Tyč ukazovateľa sa nachádza ako nos kovového slniečka. Pod hodinami nájdeme nápis ANNO 2017. Slnečné hodiny sú veľmi pekne viditeľné na bielom podklade fasády kaštieľa.
Kaštiel Rákociovcov
Približne v polovici 16. storočia si Šerédyovci v podhradskom Zborove postavili ranorenesančný kaštieľ (jednoposchodová bloková stavba s diagonálnymi opornými piliermi na nárožiach). Prvá písomná zmienka informuje až o jeho oprave (1593). Uhorský štát ho v roku 1907 odkúpil pre potreby Lesnej správy v Zborove. V prvej svetovej vojne bol poškodený. Po roku 1918 ho vlastnila Štátna lesná správa, ktorá ho prestavala. Slúžil na administratívne účely, v druhej polovici 20. storočia využívali horné poschodie ako obytné. Na začiatku septembra 1969 vyhorel a odvtedy je zrúcaninou. Na jeho sanácii sa v súčasnosti podieľa Združenie na záchranu Zborovského hradu. V prvej tretine 17. storočia (okolo 1620) si Rákociovci postavili v Zborove neskororenesančný dvojkrídlový dvojvežový kaštieľ. Veľkoryso ho prestavali (1660) a neskôr (1795) rozšírili.
Uhorské kráľovské ministerstvo pôdohospodárstva zriadilo koncom 19. storočia v jeho časti internát pre deti a siroty lesných zamestnancov. Následkom požiaru v liehovare (severne od kaštieľa) 25. apríla 1914 vyhorel nielen kaštieľ s archívom, ale aj priľahlý kostol. V lete 1914 dostal objekt síce provizórne zastrešenie, avšak boje na jar 1915 ho poškodili. Po ich skončení ho prekryli dočasnou strechou, ktorú však strhla víchrica (1919), odvtedy sa pomaly menil na zrúcaninu. Na začiatku 40. rokov 20. storočia požiadala zborovská obecná rada (s podporou miestnej organizácie HSĽS) Ministerstvo hospodárstva o povolenie búrania objektu ako zdroja stavebného materiálu pre tamojších obyvateľov. Zvyšky posledných múrov kaštieľa zasypaných rozobratým materiálom a polozrúcané pivničné priestory stáli ešte na začiatku 60. rokov minulého storočia, keď ich z bezpečnostných dôvodov definitívne odstránili.
Kostol sv. Žofie nechala v neskororenesančnom štýle okolo roku 1640 pristavať ku kaštieľu Žofia Bátoriová, manželka Juraja II. Rákociho a matka Františka I. Trojloďovú stavbu s dvojicou veží na východnom priečelí v roku 1731 barokovo upravovali. Požiar 25. apríla 1914 roztavil dva kostolné zvony a zničil hodiny na južnej veži. Vnútro kostola zostalo takmer neporušené, avšak bojová činnosť v apríli a máji 1915 ho vážne poškodila. Devastácia pokračovala v lete 1919, keď silný vietor zničil provizórne zastrešenie a po výdatných dažďoch sa zrútila jeho klenba.
Zdroj textu:dromedar.zoznam.sk, Lucia Mihoková
Zdroj foto: Lucia Mihoková
