Drevený artikulárny kostol v Kežmarku (UNESCO)
Drevený artikulárny kostol v Kežmarku sa nachádza hneď vedľa Nového evanjelického kostola, ktorý pripomína mešitu. Podobnú kombináciu takýchto architektonických štýlov nenájdete pravdepodobne nikde na svete.
Kostol pochádza z čias náboženskej neslobody protestantov, ktorí si smeli stavať kostoly na základe 26. artikulu (článku) Šopronského snemu z roku 1681 mimo mestských hradieb na presne určenom mieste a výlučne na náklady cirkvi. Najlacnejším stavebným materiálom bolo drevo, a preto päť posledných originálnych kostolov, ktoré sa dodnes zachovali na území Slovenska, bolo postavených z dreva.
Prvá stavba dreveného kostola stála už v roku 1687. V roku 1717 bol kostol za neuveriteľné tri mesiace postavený do dnešnej podoby. Prototypom kostola sa stal zrubový kostol s pôdorysom rovnoramenného gréckeho kríža v Amsterdame na Noorder Kerku.
Typ tohto kostola sa rozšíril do Nemecka a severských štátov a cez Sliezsko sa dostal do Uhorska. Finančne na stavbu kežmarského kostola, ktorý je zasvätený sv. Trojici, prispeli protestanti z celej severnej Európy, ba švédsky a dánsky kráľ nariadili na tento účel urobiť vo svojej krajine zbierky. Traduje sa, že pri stavaní pomáhali švédski námorníci a zanechali po sebe pamiatku – vrch interiéru pripomína obrátenú provu lode a okná sú okrúhleho tvaru ako na lodiach.
V skutočnosti sa na stavbe kežmarského dreveného kostola podieľali aj obyvatelia iných miest. Staviteľom bol Juraj Müttermann z Popradu, ako maliar sa uvádza Levočan Gottlieb Kramer, organ zostrojil Vavrinec Čajkovský z Levoče a dokompletizoval ho Martin Korabinský zo Spišskej Novej Vsi. Všetky drevorezbárske práce robil Kežmarčan Ján Lerch.
Kostol je stavaný v slohu ľudového baroka. Mohutná maľovaná klenba sa opiera o štyri točité stĺpy a obvodové múry. Na prízemí a šiestich chóroch je miesto pre vyše 1 500 ľudí. Po generálnej oprave v rokoch 1991– 1996 sa stal kostol opäť bohoslužobným stánkom kežmarskej ev. a. v. cirkvi.
Drevený evanjelický artikulárny kostol bol zapísaný v zozname UNESCO v rámci zápisu súboru Drevených chrámov v slovenskej časti Karpatského oblúka v roku 2008.
Zdroj: www.ecav.sk, Wikipédia, www.tatryspispieniny.sk
Titulná foto: Jano Štovka, MQEP
POZRI TIEŽ:
Web: http://www.stm-ke.sk