Floriánova brána v Prešove
Floriánova brána bola postavená v prvej polovici 15. storočia ako súčasť nových hradieb na západnej strane mesta, pozdĺž ktorých vznikla ďalšia ulica – Baštová ulica.
Floriánova brána bola pravdepodobne po prvýkrát prestavaná v roku 1673, resp. v nasledujúcom roku, a to na príkaz cisárskeho veliteľa mesta, ktorý z obavy pred povstalcami musel dať nanovo vybudovať všetky zničené časti hradieb. Vzhľadom na rozvoj bojovej techniky bola brána prebudovaná na ucelený bastión s mohutnou delovou baštou s priestormi vyplnenými zeminou.
K ďalšej významnej prestavbe brány došlo v 2. polovici 18. storočia, keď bol zrušený hlavný mestský kanál a na jeho mieste bol vytvorený priechod s valenou klenbou. Súčasne bola brána zvýšená a bolo upravené aj jej priečelie. Ešte rozsiahlejšia prestavba brány sa uskutočnila v roku 1808. Vtedy bol už úplne zrušený jej obranný charakter. S oboma priľahlými časťami hradbového múru bola adaptovaná na účely novovzniknutej mestskej nemocnice, o ktorú sa najviac zaslúžil mestský lekár Samuel Krieger. Prostriedky na nemocnicu získaval dobročinnými zbierkami na spoločenských podujatiach Prešovčanov a divadelnými predstaveniami prešovských ochotníkov.
Po ukončení prestavby bola priamo nad priechodom brány umiestnená kaplnka sv. Floriána. Na východnej fasáde bol vytvorený vstupný portál, boli zväčšené obidve okná na poschodí a celá fasáda bola ukončená veľkým volutovým štítom. Zväčšením okien bol však poškodený pôvodný latinský nápis, ako aj nástenná maľba zobrazujúca sv. Floriána. V roku 1915 bola táto maľba takmer úplne zničená a nahradená novou podobou svätca, v prevedení prešovského maliara Maxa Kurtha (1869 – 1962). Sv. Floriána zobrazil v typickom ikonografickom stvárnení, teda s vojenskou prilbicou, s práporcom pri hasení požiaru, v pozadí so siluetami farského a františkánskeho kostola, ako aj budovou evanjelického kolégia. Celá kompozícia diela je o to zaujímavejšia, že ju autor vytvoril podľa starej barokovej grafickej predlohy.
Poslednou rozsiahlou prestavbou Floriánovej brány v roku 1979 došlo k úprave valenej klenby priechodu, k zmenšeniu okien na východnej fasáde do pôvodných rozmerov a bola urobená potrebná renovácia celej výzdoby.
V roku 1973 bola na západnej fasáde odhalená pamätná tabuľa, označujúca pôvodné miesto prešovskej mestskej hvezdárne zo 17. storočia.
Zdroj: Švorc, P.: Sprievodca po historickom Prešove. Universum. 2006. Prešov. ISBN 80-89046-35-5.
POZRI TIEŽ:
Ortodoxná synagóga v PrešoveInteriér synagógy zdobia nádherné ornamentálne maľby, vďaka čomu patrí synagóga k najkrajším na Slovensku. Stále sa využíva ako modlitebňa. Popri tom funguje i ako múzeum s expozíciou Múzea židovskej kultúry.
Konkatedrála sv. MikulášaStavba monumentálneho farského chrámu Konkatedrála sv. Mikuláša bola ukončená v roku 1515. Napriek viacerým stavebným úpravám a veľkému požiaru v roku 1788 si neskorogotická stavba
Krajské múzeum v Prešove - Rákociho palácNajkrajší mestský palác Horného Uhorska – takýto titul mala renesančná stavba v tej najlukratívnejšej polohe Prešova v čase svojho vzniku v 16. storočí. Dnes v ňom sídli Krajské múzeum s bohatými expozíciami, vrátane najväčšej zbierky hasičskej techniky na Slovensku. 
