Krajské múzeum v Prešove - Rákociho palác
Najkrajší mestský palác Horného Uhorska – takýto titul mala renesančná stavba v tej najlukratívnejšej polohe Prešova v čase svojho vzniku v 16. storočí.
Jej elegantná architektúra a nádherná sgrafitová výzdoba je aj dnes pýchou Hlavnej ulice a patrí k tomu najkrajšiemu na Slovensku, čo sa z renesančného staviteľstva miest dochovalo.
O výstavbu paláca sa prestavbou dvoch meštianskych domov postaral Žigmund Rákoci. Súčasnú podobu, charakterizovanú najmä fasádou s oknami v arkieroch ukončenou neprehliadnuteľnou atikou, nadobudlo sídlo v 17. storočí pri neskororenesančnej prestavbe.
K histórii paláca neodmysliteľne patrí podpísanie prešovského mieru v roku 1633 medzi sedmohradským kniežaťom Jurajom I. Rákocim a cisárom Ferdinandom II. a protihabsburské povstania, keď sa po roku 1701 stal väzením a neskôr rezidenciou vodcu povstania Františka II. Rákociho.
Dnes v Rákociho paláci sídli Krajské múzeum s bohatými expozíciami vrátane najväčšej zbierky hasičskej techniky na Slovensku.
Expozícia obsahuje takmer 40 exponátov, pričom najstarší pochádza z 18. storočia. Vidieť tu môžete dvojkolesové a štvorkolesové striekačky na ručný pohon, motorové striekačky a požiarne automobilové vozy československej výroby. Zaujímavé sú aj rôzne súčasti hasičskej výzbroje, ako napríklad kožené či plátenné vedrá, vodné pušky, dobové prilby a uniformy, ale aj samaritánske pomôcky.
V paláci sa návštevníci môžu tešiť aj na dva protipóly – na jednej strane expozícia bohatstva panského sídla, dych vyrážajúce umelecké diela, luxusné hodiny a honosný nábytok – na strane druhej na pohľad do života chudobného ľudu v etnografickej expozícii. I tá je však mimoriadne bohatá pestrofarebnou krásou krojov, s nostalgickou vôňou gazdovstva, pastierskych tradícií, remesla, práce i oddychu...
V expozícii Neživej prírody patrí k najexkluzívnejším exponátom opál drahý – slovenský drahokam, ktorý sa ťaží v neďalekých Slanských vrchoch (Slovenské opálové bane) a zbierka fosílií, odtlačkov morských organizmov, zuhoľnatených zvyškov rastlín aj pozostatky veľkých vyhynutých cicavcov.
Titulná foto: Jano Štovka, MQEP
POZRI TIEŽ: