Kalvária v Prešove
Kalvária nad mestom Prešov predstavuje barokový komplex s nádherným výhľadom a cenným interiérom. V minulosti ju považovali za druhú najkrajšiu kalváriu na území Uhorska (po banskoštiavnickej kalvárii).
Vznik prešovskej Kalvárie je úzko spätý s rekatolizáciou a pôsobením jezuitov. Iniciatíva na založenie Kalvárie vzišla z radov Spolku umierajúceho Krista, ktorý založili jezuitskí kňazi začiatkom 18. storočia. Stavba prvých objektov sa začala v roku 1720 a pokračovala do roku 1769. Niektoré kaplnky krížovej cesty vznikali ešte aj v 19. storočí, a to až do roku 1893.
Ako prvé posvätil jezuitský superior kaplnku Krista na Olivovej hore a kríž v jeseni 1721. Stavbu realizovali postupne v priebehu viacerých desaťročí z prostriedkov mesta a darcov spomedzi mešťanov a okolitej šľachty.
Celý komplex Kalvárie tvorí Kostol sv. Kríža, štrnásť kaplniek krížovej cesty s kaplnkou Svätých schodov, katakomby a cintorín.
Všetky kaplnky majú podobný tvar so štítovým priečelím zdobeným ornamentmi a erbom donátora a polkruhovo zaklenutým vstupným portálom s bohato zdobenou mrežou. Z popísaného tvaru vybočuje druhá dominanta Kalvárie, kaplnka Svätých schodov. Tá bola postavená v roku 1765 podľa vzoru kaplnky Sancta Scala pri Lateránskom kostole v Ríme.
Stavbu financoval litovský knieža Radziwill, ktorý prišiel do Prešova spolu s dvorom a osobnou gardou (kozákmi) v jeseni 1764. Kaplnku dal postaviť z vďačnosti mestu za poskytnutie azylu po nútenom úteku z Poľska. V priečelí nad vchodom je umiestnený jeho erb s darovacím nápisom. Vnútrajšok vypĺňa 28 schodov s miestom na relikvie svätých, oltár s kamennou plastikou Piety a nástenné maľby od O. Trtinu (2. polovica 18. storočia).
S kostolom a kaplnkami bol zároveň založený aj cintorín, ktorý pôvodne slúžil na pochovávanie donátorov Kalvárie (Turčáni, Spléni, Sirmai, Dr. Paracelsus), neskôr aj pre ľudí z blízkych mestských štvrtí (Pod Kalváriou, Za Kalváriou), ako aj iných osôb. Na cintoríne je niekoľko zaujímavých a umelecky cenných šľachtických a meštianskych krýpt v empírovom a historizujúcom slohu.
V roku 1836 boli pod kostolom postavené katakomby, slúžiace ako hrobka pre kňazov. Ich múr so vstupným portálom vytvára pri pohľade z mesta ilúziu hradbového múru.
Zdroj: Švorc, P.: Sprievodca po historickom Prešove. Universum. 2006. Prešov. ISBN 80-89046-35-5., www.presov.sk, Wikipedia, www.gopresov.sk
Titulná foto: Jano Štovka
POZRI TIEŽ:
NKP SolivarSolivar v Prešove je národná kultúrna pamiatka, ktorá patrí medzi najvýznamnejšie technické pamiatky na Slovensku. Je to unikátny komplex technických objektov na čerpanie a varenie soli zo soľanky, pochádzajúci zo 17. storočia.
Krajské múzeum v Prešove - Rákociho palácNajkrajší mestský palác Horného Uhorska – takýto titul mala renesančná stavba v tej najlukratívnejšej polohe Prešova v čase svojho vzniku v 16. storočí. Dnes v ňom sídli Krajské múzeum s bohatými expozíciami, vrátane najväčšej zbierky hasičskej techniky na Slovensku. 
Ortodoxná synagóga v PrešoveInteriér synagógy zdobia nádherné ornamentálne maľby, vďaka čomu patrí synagóga k najkrajším na Slovensku. Stále sa využíva ako modlitebňa. Popri tom funguje i ako múzeum s expozíciou Múzea židovskej kultúry.
Slovenské opálové baneKrásne opály zo Slovenských opálových baní, ktoré sa nachádzajúcich na východnom Slovensku medzi obcami Červenica a Zlatá Baňa obdivuje celý svet a dnes sú banské diela vychytenou
