Po stopách prvého horolezeckého výstupu v Tatrách
V Kežmarku študoval, pôsobil a zomrel slávny prírodovedec, geograf a vydavateľ kalendárov, ktorý ako prvý vedec v Uhorsku prezentoval tvrdenie, že zem sa točí okolo svojej osi a nie je pevným bodom vesmíru. Dielo má názov Výklad otáčania zeme a jeho autorom je Dávid Fröhlich. Úspech a uznanie dosiahol Fröhlich vydávaním kalendárov (viac ako 150 kalendárov) .Svoj prvý zostavil už v roku 1623. Kedysi to bol veľmi dôležitý informačný a vzdelávací prostriedok – označoval dni v roku, ale obsahoval tiež rôzne astronomické a meteorologické predpovede, informácie zo zemepisu, histórie a poľnohospodárstva.
Do dejín horolezectva sa zapísal ako študent v roku 1615, kedy zaznamenal svoj výstup na štít Vysokých Tatier, pravdepodobne na Kežmarský štít. Tento výstup sa označuje ako vôbec prvý zaznamenaný horolezecký výstup vo Vysokých Tatrách.
Prechádzkou po Kežmarku sa zoznámite s miestami, kde žil a pôsobil tento významný prírodovedec.
1. stanovište
Poďme sa pozrieť k domu na Hradnom námestí č. 22 – na priečelí je umiestnená tabuľa, ktorá je venovaná jeho osobnosti. V tomto dome žil a niekedy okolo r. 1637 tu vybudoval malú hvezdáreň.
2. stanovište
Dávid študoval na kežmarskom gymnáziu a bol nadšený Tatrami = Snežnými horami. Ako 20-ročný sa v roku 1615 vybral zo svojimi priateľmi na túru a vystúpil (pravdepodobne) na Kežmarský štít.
Tento výlet je v dejinách objavovania Vysokých Tatier zaznamenaný ako prvý vysokohorský výstup. Prejdime k drevenej informačnej tabuli ku hradu, pozrime si mapu okolia a panorámu tatranských štítov. Možno ste ich názvy časom pozabudli, máte teda možnosť pekne si ich zopakovať....
3. stanovište
Mesto Kežmarok bolo v tom období obkolesené močiarmi a pozorovať ho bolo najvhodnejšie z vyvýšenín a kopcov. Poďme sa teda prejsť okolo zimného štadióna smerom cez ulicu Kamenná baňu k novému cintorínu. Prejdime po ceste okolo kláštora na najvyššiu medzu a dobre sa rozhliadnime na Vysoké Tatry. Za chrbtom sa nám rozprestiera hrebeň Levočských vrchov a zo západnej strany vidíme Kráľovu hoľu. Možno práve tak sa túžobne pozeral na Snežné hory aj Dávid Fröhlich, ktorý rád veľa cestoval, spoznával prírodu a cudzie krajiny.
Zaujímavé je, že jeho kalendáre opisovali aj mapy nočnej hviezdnej oblohy, podľa ktorých sa orientovali pocestní.
Ak máte odvahu, dobrých priateľov a čelovky alebo iné svietidlá, môžete si túto trasu vyskúšať aj pod nočnou oblohou za splnu mesiaca, ktorý bude napríklad 3. augusta 2020.
Zdroj: OOCR Tatry Spiš Pieniny
POZRI TIEŽ:
Kežmarok
