Vysoké Tatry – plesá
Pleso je termín označujúci jazero nachádzajúce sa v Tatrách, ktoré je ľadovcového pôvodu.
Na našom území ich je trvalých viac ako 100, no nie všetky sú sprístupnené. Prinášame výber tých najkrajších dostupných plies vo Vysokých Tatrách.
Zelené pleso (1 540 m n. m.) sa nachádza vo východnej časti Vysokých Tatier. Je to nádherné ľadovcové jazierko v závere najvýchodnejšej vysokotatranskej doliny. Priamo na brehu jazera stojí turistická chata s celoročnou prevádzkou. Malebné Zelené pleso získalo svoje pomenovanie podľa zelených škvŕn, ktoré spôsobilo vyvieranie prameňov na jeho dne. Podľa dávnej povesti však tieto škvrny spôsobuje oslnivý zelený drahokam, ktorý do vody spadol z priľahlého štítu Jastrabia veža. Isté je, že Zelené pleso patrí k najkrajším plesám Vysokých Tatier a je veľmi obľúbeným miestom turistických výstupov. Na južnom brehu Zeleného plesa sa skláňa stena Malého Kežmarského štítu. Na západnej strane dominuje Jastrabia veža. K jazierku vedie údolím žltý turistický chodník. Východiskovým bodom sú Tatranské Matliare alebo autobusová zastávka Biela Voda kúsok za Matliarmi. Prejdenie celej trasy zaberie približne 4 a pol hodiny čistého času. Trasa začína na autobusovej zastávke, alebo na parkovisku Biela voda, odkiaľ sa po žltej značke dostaneme až k Chate pri Zelenom Plese (1 551 m n. m.) za približne 1:50 hod.
Štrbské pleso (1 346 m n. m.) je najznámejšie a najnavštevovanejšie tatranské pleso. Počas celého roka očarí nádhernou scenériou s pohľadom na štíty Vysokých Tatier. V lete patrí k obľúbeným aktivitám turistov člnkovanie na jeho vodnej hladine. Názov vyplýva z polohy v historickom štrbskom chotári. Pred príchodom turistov ho poznali uhliari, poľovníci, drevorubači a bylinkári. Do roku 1901 patrilo liptovskej rodine Szentiványiovcov. Potom ho odkúpil uhorský štát. Štrbčania hrozili a aj sa v roku 1860 pokúsili vypustiť pleso, aby namiesto „bezcennej mláky” získali pasienok. Pleso sa od konca 19. storočia umelo zarybňovalo a v zime pre chladiarenské ciele na ňom lámali ľad – bol mimoriadne čistý, preto bol oň veľký záujem, dovážali ho napríklad až do Budapešti, Berlína a Viedne.
Skalnaté pleso (1 751 m n. m.) patrí medzi najobľúbenejšie turistické miesta vo Vysokých Tatrách. K tomuto najobľúbenejšiemu plesu vás vyvezú dve lanovky. Z údolnej stanice v Tatranskej Lomnici vás vyvezie 4-miestna kabínková lanovka na medzistanicu Štart, odkiaľ vás na Skalnaté pleso vyvezie nová moderná 15-miestna lanovka. Na Skalnaté pleso je možné vyjsť aj pešo. Od zastávky elektrickej železnice cez Cestu Slobody smerom na Grandhotel Praha, k údolnej stanici visutej lanovky na Skalnaté Pleso. Pokračujeme vľavo od visutej lanovky, vchádzame do lesa lesnou cestou mierne hore. V závere chodník podchádza trať visutej lanovky a veľkou serpentínou vľavo sa vracia k budove medzistanice visutej lanovky Štart. Od budovy je už výstup strmší a namáhavejší. Najprv ideme cez les popod obe lanovky, potom na krátkom úseku pretneme zjazdovku. Strmý svah v kosodrevine prechádzame serpentínami. Po dosiahnutí rázcestia sa výstup zmierňuje, pokračujeme vpravo spolu s Magistrálou, prechádzame popri Skalnatej chate a dostávame sa k Skalnatému plesu (1 750 m n. m.). Celkový čas výstupu je 1:40 hod.
Popradské pleso (1 493 m n. m.) je pleso v Mengusovskej doline pred ústím Zlomísk pod zrázmi Ostrvy a Kôpok. Má rozlohu 6,88 ha , hĺbku 17m a nachádza sa v nadmorskej výške 1 494,3 m n. m. Pri plese stojí Chata pri Popradskom plese (bývalá Chata kpt. Morávku). Popradské pleso je svojou rozlohou štvrté najväčšie jazero. V limbovom háji neďaleko plesa je Symbolický cintorín obetiam Vysokých Tatier. Turistická trasa začína na parkovisku Popradské Pleso odkiaľ sa dostaneme za 50 minút na chatu pri Popradskom plese (1 494 m n. m.)
Modré pleso (2 192 m n. m.) leží v Hornej časti Malej Studenej doliny a je najvyššie položené pleso v Tatrách. Jeho rozloha je 0,400 ha a je 73 m dlhé aj široké. Maximálna hĺbka je 4,5 m. Modré pleso je až do leta pokryté snehom a ľadom. Odteká z neho Malý studený potok, ktorý je súčasťou povodia rieky Poprad. Úžasnú prírodnú scenériu dotvára okolie plesa. Na severovýchode sa nad ním hrdo vypína Ľadový hrebeň, severozápadne sú to Sedielko a Široká veža, na juhu sa naskytuje pohľad na Priečne sedlo. Turistika na Modré pleso je možná len v období od 16. júna do 31. októbra. Vedie k nemu zelená turistická značka, ktorá spája Malú Studenú dolinu s Javorovou. Výstup vedie od Téryho chaty a trvá 45 minút. Téryho chata je zároveň ideálnym miestom na ubytovanie a poskytnutie sociálnych služieb.
V závere Malej Studenej doliny, v Kotline Piatich Spišských plies, leží päť rôzne veľkých ľadovcových jazier – Päť Spišských plies. Najvyššie z nich je Vyšné Spišské pleso, leží vo výške 2022 m. n. m., naopak najnižšie položené Nižné Spišské pleso leží v nadmorskej výške 1 999 m n. m. V blízkosti Téryho chaty sa nachádza Prostredné Spišské pleso (2 010 m n. m.), ktoré je hlboké 7 m. Rozlohou najväčšie je Veľké Spišské pleso. Má rozlohu 3,5 ha a leží vo výške 2 011 m n. m. Posledným piatym je Malé Spišské pleso (2 000 m n. m.). Návštevníci Malej Studenej doliny a Piatich Spišských plies môžu využiť ubytovacie a sociálne služby v Téryho chate (2 015 m n. m.) a to počas celého roka. Prechádza okolo nej zelená turistická značka, ktorá vedie zo Starého Smokovca cez Hrebienok, okolo Zamkovského chaty (1 475 m n. m.) a pokračuje cez Malú Studenú dolinu. Ďalej smeruje cez Sedielko (2 376 m n. m.) až do Javorovej doliny a končí v Tatranské Javorine. Odtiaľ vedie žltá značka cez Priečne sedlo (2 352 m n. m.) na Zbojnícku chatu (1 960 m n. m.).
Veľké Hincovo pleso (1 945 m n. m.) je najväčším a najhlbším slovenským plesom. Má rozlohu 20,08 ha, hĺbku 57,3 a objem 4 091 712 m³. Rozprestiera sa v Hincovej kotline, ktorá tvorí jeden z najvyšších stupňov Mengusovskej doliny. Rozvetvená, 8 km dlhá Mengusovská dolina patrí k príťažlivých turistickým miestam v slovenských Tatrách. Jeden z najvyšších stupňov Mengusovskej doliny tvorí Hincová kotlina, v ktorej sa nachádza najväčšie pleso na Slovensku. Veľké Hincovo pleso patrí ku karovým jazerám – tie vznikli v priehlbinách na dne kotla doliny po ústupe ľadovca. Voda v karových jazerách je čistá a priezračná. Najvyššia teplota vody pri hladine je okolo 7° C. Na juhu sa otvára Mengusovská dolina, ktorou sa návštevníci hravo dostanú k plesu po modrej značke od Popradského plesa za 1,5 hodiny. Do jazera nevteká žiaden povrchový potok a vyteká z neho Hincov potok. O pomenovaní Hincovho plesa sa traduje, že pravdepodobne pochádza od domáceho mena niektorého majiteľa pozemkov alebo známeho pastiera, ktorý pravdepodobne k plesu vystúpil. Priemerne 270 dní v roku je Veľké Hincovo pleso pokryté ľadom.
Velické pleso (1 665,5 m n. m.) je najvyššie položené miesto v Tatrách, kam sa viete dostať vo Vysokých Tatrách aj na bicykli. Ide o morénové jazero nachádzajúce sa vo Velickej doline vo Vysokých Tatrách. Pleso má plochu 2,22 ha, šírku 90 m, dĺžku 350 m a maximálnu hĺbku 6 m. Jeho bazén zásobuje Velický potok pritekajúci dolinným stupňom, na ktorom vytvára kaskádu s Velickým vodopádom. Jeho hladina kolíše v rozpätí okolo jedného metra, čo je spôsobené dosť vysokým dnovým priesakom. Na juhozápadnej moréne Velického plesa bola už v roku 1871 vybudovaná horská chata. Po tom, čo ju zničila snehová lavína, sa na jej mieste vystriedalo niekoľko nových objektov. V súčasnosti stojí na tomto mieste horský hotel Sliezsky dom. Z Tatranskej Polianky sa dostaneme za hodinu na Sliezsky dom (1 670 m n. m.).
Batizovské pleso (1 884 m n. m.) sa nachádza vo Vysokých Tatrách na úpätí Gerlachovského štítu v Batizovskej doline. Návštevníkov očarí krištáľovo čistou vodou a nádhernou prírodnou scenériou. Batizovské pleso má rozlohu 3,5 ha a hĺbku 12 m. Z plesa vyteká aj Batizovský potok, na ktorom sa neďaleko nachádzajú známe Batizovské vodopády. Z Tatranskej Polianky sa dostaneme za hodinu na Sliezsky dom (1 670 m n. m.) a potom ešte hodinu ku Batizovskému plesu.
Veľké Biele pleso (1 615 m n. m.) sa nachádza v malebnej Doline Bielych plies vo Vysokých Tatrách. Pleso ponúka návštevníkom vynikajúce výhľady, ktoré sú veľmi pôsobivé obzvlášť v zime. V minulosti stála pri Veľkom Bielom plese Kežmarská chata, ktorá v roku 1974 vyhorela. Zaujímavosťou je, že cez neďaleké Kopské sedlo viedol kedysi pašerácky chodník, ktorým sa v minulosti prevážal tovar z Poľska do Uhorska. Trasa začína na autobusovej zastávke, alebo na parkovisku Biela voda, odkiaľ sa po žltej značke dostaneme až k Chate pri Zelenom Plese (1 551 m n. m.) za približne 1:50 hod. Odtiaľ nás ešte čaká 0:30 hod. turistika ku plesu.
Horné Rakytovské pleso (1 355 m n. m.) má hĺbku 1 m a rozlohu 0,08 ha. Dolné Rakytovské pleso (Štúrovo pleso) leží v nadmorskej výške 1311 m n. m., jeho hĺbka je 2 m a rozloha 0,22 ha. Malé Rakytovské pleso (v minulosti Richthofenovo pleso) leží vo výške 1311 m. n. m., je 2 m hlboké a jeho rozloha je 0,13 ha. Všetky tri plesá ležia vo Furkotskej doline, ktorú obklopujú hrebene Ostrá, Solisko a Furkotský štít. Krásna, terasovitá, vyše 5 km dlhá dolina núka okrem Furkotských plies aj Nižné Wahlenbergovo pleso, Vyšné Wahlenbergovo pleso a preteká ňou Furkotský potok. Ideálnym východiskom na turistiku do Furkotskej doliny je Štrbské pleso. Z doliny vedie turistický chodník až do Bystrého sedla a ďalej do Mlynickej doliny. Z Furkotskej doliny je možné dostať sa na chatu, ktorá leží na hrebeni Soliska.
Temnosmrečinské plesá sa nachádzajú v krásnom prostredí Temnosmrečinskej doliny, ktorá je najvyššie položenou časťou Kôprovej doliny. Temnosmrečinské plesá tvorí Nižné a Vyšné Temnosmrečinské pleso. Turisticky sprístupnené je len Nižné, ktoré leží v nadmorskej výške 1 677 m n. m. Túra naň vedie od Troch Studničiek a trvá viac ako 4 hodiny. Svojou rozlohou 12 ha a hĺbkou 38 m je tretím najväčším tatranským plesom. Nad ním ležiace Vyšné Temnosmrečinské pleso (1 725 m n. m.) má rozlohu 5,5 ha a hĺbku 19 m. Obe plesá sú dobre viditeľné aj z Kôprovského štítu (2 363 m) alebo z protiľahlého sedla Závory (1 876 m).
Malé Žabie pleso (1 918 m n. m.) sa rozkladá na ploche 1,19 ha, jeho dĺžka je 160 m, šírka 105 m a hĺbka 12,8 m. Leží najnižšie a vyteká z neho Žabí potok, ktorý ústi do Hincovho potoka v nadmorskej výške 1 541,2 m, po asi 2 km toku.
Veľké Žabie pleso (1 919 m n. m.) sa rozkladá na ploche 2,65 ha, jeho dĺžka je 287 m, šírka 170 m a hĺbka 7 m. Približne v strede plesa je skupina veľkých balvanov vytŕčajúcich nad hladinu, ktorá pri troche obrazotvornosti pri pohľade z prahu Dolinky pod sedlom Váha pripomína žabu s vystretou pravou nohou. Voda z Veľkého Žabieho plesa preteká do Malého krátkym, asi 70 m dlhým potokom.
Vyšné Žabie pleso (2 040 m n. m.) je veľké 0,17 ha, dlhé 75 m a široké 40 m. Hĺbka sa neudáva. Leží v kotlinke pod stenami Volej veže.
Cesta k Žabím plesám vedie od Štrbského plesa po červenej značke k Popradskému plesu, potom po modrej a od Rázcestia nad Žabím potokom opäť po červenej v smere na Rysy, alebo od zastávky TEŽ Popradské pleso k plesu po modrej značke a odtiaľ smerom na Rysy.
Titulná foto: Jano Štovka, MQEP
POZRI TIEŽ:
Vysoké Tatry – nenáročná turistika
Vysoké Tatry – vysokohorská turistika
Vysoké Tatry – turistika pre náročných
Vysokohorské chaty
