Zdalo sa mu, že vrava z trhoviska je čoraz hlasnejšia, dokonca tu i tam začul útržky rozhovorov. Postavil sa teda k oknu a započúval sa do rozhovoru dvoch mužov. „Rytier Roland, ty si o ňom ešte nikdy nepočul?,“ čudoval sa prvý muž. „Namôjveru, nikdy, mama mi ako chlapcovi rozprávali rôzne príbehy, ale o Rolandovi ani slovo,“ povedal druhý. „Tak teda počúvaj...“ A započúval sa aj richtár stojaci za oknom.

Stalo sa to veľmi dávno – pradávno, ešte za čias cisára Karola Veľkého. Isto tomu bude už viac ako tisíc rokov. Cisár Karol sa nevolal Veľkým len tak pre nič za nič. Bol veľmi mocný, bohatý a mal obrovskú armádu. S ňou putoval po rôznych kútoch sveta a dobíjal územia, aby zväčšoval svoju ríšu. Jedného dňa, keď sa s armádou utáborili v ďalekých horách medzi Francúzskom a Španielskom, ich sčista-jasna prepadli nepriatelia. Strhla sa zúrivá bitka, pri ktorej bolo zranených veľa vojakov, medzi nimi aj rytier Roland. Bol to jeden z popredných veliteľov Karolovej armády. Postavou veľmi nevynikal. Bol síce vysoký ako jedľa, ale aj rovnako štíhly. Ako sa na rytiera patrí, nosieval na hlave prilbu a na tele ťažké brnenie. Jeho tvári dodávali vážny výraz čierne fúziky. Čo sa však nedalo prehliadnuť, boli jeho tmavé oči a čestný pohľad. Roland bol známy svojou vernosťou voči cisárovi a za nič na svete by nezradil ani cisára, ani svojich vojakov. Po ruke mal vždy svoj meč a veruže sa nebál tasiť ho proti nepriateľovi. Hovorí sa, že keď bol rytier Roland v bitke zranený, nechcel, aby jeho meč získali nepriatelia, a preto ním tri krát udrel po skale. Meč však zostal neporušený, zatiaľ čo celá skala sa rozpadla. V tej bitke napokon Roland aj padol. Dnes ho oslavujú všetci rytieri a obdivujú jeho česť a odvahu. Vo Francúzsku o ňom dokonca napísali aj pieseň!

„Veruže som taký príbeh ešte nepočul. Musel to byť príma chlapík, ten rytier Roland,“ uznanlivo kýval hlavou druhý muž. A uznanlivo kýval hlavou aj richtár, ktorého už ďalší rozhovor dvoch mužov nezaujímal a rýchlo sa rozbehol za stôl. „To je ono, na radnicu dám postaviť sochu rytiera Rolanda. Bude v našom meste symbolizovať ochranu mieru a čestné mestské právo!“ A tak sa aj stalo. Richtár najal najlepších sochárov a tí vytepali rytierovu podobizeň. Celé mesto sa zišlo na diváky, keď sochu na strechu radnice  stavali.  Odvtedy rytier drží ochrannú ruku nad mestom a stal sa symbolom mestskej obchodnej a colnej právomoci a ochrancom mieru. Mesto sa od tých čias síce zmenilo, ale radnica so sochou rytiera Rolanda tam stoja dodnes. Kto neverí, nech tam beží

Autor: Tatiana Baluchová